Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
V máji vydala Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) správu o príjmovej nerovnosti vo svete. Jej veľkou prednosťou je, že sa nezameriava len na USA a životný štýl miliardárov, ale snaží sa podchytiť dlhodobé trendy v rozvrstvení spoločnosti v troch desiatkach najvyspelejších krajín sveta. Správa poskytuje veľmi zaujímavé čítanie.
Nožnice sa roztvárajú
Vrchná desatina ľudí vo vyspelých krajinách zarába dnes 9,6–krát viac ako spodná desatina s najnižšími príjmami. Pritom ešte v 80. rokoch minulého storočia bol pomer zárobku týchto dvoch skupín 7 ku 1.
Pozornosť verejnosti, samozrejme, priťahuje vrstva jedného percenta, resp. dokonca 0,1 percenta najbohatších ľudí. O nich sa najčastejšie dozvedáme, akú novú vilu si na ktorom ostrove postavili a akým typom súkromného tryskáča tam cestujú. Tí najbohatší profitovali z rastu globálnej ekonomiky a finančných trhov naozaj podstatne viac než zvyšok populácie. Ale nožnice sa doširoka otvorili aj medzi rôznymi časťami strednej vrstvy.
Zoberme si desať percent ľudí s najvyšším príjmom. Tam nepatria len ruskí oligarchovia či technologickí magnáti ako Bill Gates (ktorí sa radia k top 0,01 percenta), ale aj dobre zarábajúci lekári, právnici či manažéri. Týchto ľudí možno označiť za vyššiu strednú vrstvu.
Ich priemerné príjmy v krajinách OECD narástli od roku 1985 v reálnom vyjadrení (po očistení od cenových zmien) o polovicu. Na druhej strane príjmy 40 percent populácie s najnižšími príjmami (nižšia a nižšia stredná vrstva) narástli za 30 rokov len o štvrtinu. A tí, čo patria do desiatich percent vrstvy s najnižšími príjmami sa tešili len z 15percentného nárastu reálnych príjmov.
