Ivan M. Havel (1938) vedec. Žije v Prahe. Zaoberá sa teoretickou počítačovou vedou, umelou inteligenciou, kognitívnymi vedami a filozofickými témami, ktoré s nimi súvisia. Do roku 1989 popri svojej polooficiálne praktizovanej vedeckej práci vydával samizdatové publikácie a organizoval vo svojom byte diskusné skupiny. Je šéfredaktorom časopisu Vesmír.
Hovorí sa, že príčinou nezrozumiteľnosti býva množstvo cudzích slov. Je iste pravda, že nezasväteného čitateľa by veľmi nepotešila veta: „Tak vzniká polyembryonálny embryóm s epitelovými cystickými štruktúrami charakteru blastocysty alebo mesoblastomu vitelinum.“ Problém však nie je v cudzích slovách všeobecne, ale v slovách, ktoré nepoznáme. V nasledujúcej vete nie je nijaké cudzie slovo: „Každá riedka množina je chudá.“ Možno nerozumieme, ale zdalo by sa, že stačí poznať definície. Ale ani tak to vždy nie je: „Ak pobyt necháva v sebe v predstihu vzrásť moc smrti, rozumie si, slobodný pre smrť, v premiere svojej vlastnej konečnej slobody, ktorá je vždy len v akte voľby, môže prevziať bezmoc ponechanosti sebe samému a získať tak jasný pohľad pre náhody odomknutej situácie,“ píše Heidegger. Nepochybne to dáva zmysel, ale iba pre toho, kto preštudoval, premyslel a pochopil celý spis a teraz ho číta piaty raz. Všimnite si, že sa v tejto vete nevyskytujú slová cudzie či inak neznáme.
