Debata, ako vyzerá súdna moc rok po Harabinovi, by sa dala aj odkloniť. Akože spýtajte sa napríklad živnostníkov na Váhostav.
Alebo, ak chcete počuť chválu, otázku položte (údajnému) mafiánovi, ktorý vyšiel z väzby pre „administratívnu chybu“.
Obrátiť sa dá na stovky iných ľudí, ktorí pociťujú ako životnú smolu, že sa so slovenskou spravodlivosťou zaplietli. Už po Harabinovi.
Isteže, optimisti vymenujú viac vecí, ktoré sa so Švecovou a Bajánkovou zlepšili.
Realisti oponujú, že odchod Harabina by bol zlepšením samým osebe, aj keby nástupkyne na Najvyššom súde i v Súdnej rade nepreložili krížom slamku.
Nie je to však o nich dvoch.
Kým sudcovia vezmú na vedomie, že nielen oni súdia iných, ale aj sami sú verejnosťou posudzovaní, od čoho sa odvíja spoločenská dôvera v nich, uplynie na oboch postoch ešte zopár funkčných období.
