Autor je filozof.
Samuel Huntington použil ako kritérium na členenie civilizácií príslušnosť k náboženstvu. Udalosti posledných rokov mu dávajú za pravdu.
Sme svedkami konfliktu civilizačných hodnôt, pričom hlavnými aktérmi tohto konfliktu sú katolícko-protestantský Západ, islamský svet a pravoslávny Východ.
Hodnotové konflikty prebiehajú aj naprieč západom, ale medzicivilizačné konflikty sú oveľa hlbšie. Tieto medzicivilizačné hodnotové konflikty nás privádzajú k zamysleniu nad tým, čo je pre našu civilizáciu určujúce, aké hodnoty a ideály.
Naše tri piliere
Z dejinného hľadiska má západná civilizácia tri hlavné zdroje: antické Grécko, antický Rím a židovsko-kresťanskú duchovnú tradíciu. Teda Západ stojí na troch pilieroch: Atény, Rím a Jeruzalem. Z Grécka sme prevzali filozofiu, vedu, určité etické a estetické ideály ako zmysel pre harmóniu, vyváženosť (Aristoteles chápal cnosť ako stred medzi dvoma krajnosťami), demokraciu a ideu olympizmu.
Od praktickejších Rimanov zase právo a niektoré prvky ich štátneho zriadenia, ktorými sa inšpirovala cirkev a stredoveké monarchie. Toto antické dedičstvo však bolo pokresťančené. Západ prijal filozofiu Platóna a Aristotela spracovanú cirkevnými otcami a Tomášom Akvinským.
Vďaka tomu bol legitimizovaný nielen rozumový prístup k skutočnosti, ale aj samo náboženstvo sa stalo racionálnejším. Došlo k obojstranne užitočnej syntéze rozumu a viery. Preto môžeme dnes racionalitu považovať za jeden zo základných znakov duchovného života Západu.
Západ formovalo najmä kresťanstvo. Väčšinu z toho, čo je v kresťanstve, môžeme nájsť aj v iných náboženstvách. Kresťanstvo sa však líši od ostatných náboženstiev v dôraze na určité skutočnosti. V porovnaní s hinduizmom alebo budhizmom je viac zamerané na tento svet.
Tiež nechápe svet ako našu cieľovú stanicu, nepovažuje ho však len za ilúziu, za miesto utrpenia, z ktorého by sme mali čo najskôr uniknúť do nirvány, ale chce ho aj pretvárať, kultivovať. V porovnaní s inými náboženstvami kladie väčší dôraz na hodnotu jednotlivca. Jednotlivec je nadaný rozumom, svedomím a slobodnou vôľou. Má i nesmrteľnú dušu, vďaka čomu môže vstupovať do vzťahu k Bohu.
