Salman Rushdie: Satanské verše (prel. Jan O. Tichý, Paseka, Praha 2015)
Nový český preklad Satanských veršov Salmana Rusdieho pripomína, že nenávisť voči humoru, irónii a inému názoru nie je len akútnym záchvatom, ale chronickým problémom islamského fundamentalizmu. Od vyhlásenia fatwy na Rushdieho po útok na Charlie Hebdo prešlo 26 rokov.
Čítať knihy Salmana Rushdieho je ako prevaľovať na podnebí čatní dopĺňajúce ostro-horúce karí, ale nie v nejakej luxusnej bombajskej reštaurácii. Skôr kdesi u pouličného stánkara vedľa antikvariátu špecializujúceho sa ezoterickú a démonologickú literatúru, ktorého majiteľ neurčitého veku rátajúceho sa možno v storočiach, miluje nekonečné bombajské srdcervúce filmové trháky.
Čítať Rushdieho je ako ochutnávať život z prameňa indických neviestok, láskať sa so slovami vypadnuvšími z vreciek zaklínačov hadov, letieť na rozprávkovom lietajúcom koberci, zvierajúc pod pazuchou zároveň Rozprávky tisíc a jednej noci a bláznivé ironické diela Západu, vrhať sa do spletitých uličiek za pyžmovou vôňou osudovej lásky unikajúcej na vrchol Sagarmáthá, ledva sa pritom vyhýbajúc letiacim úlomkom vybuchujúcich bômb atentátov.
Vychutnávať si Rushdieho je zážitok.
Kto čítal Satanské verše?
Rushdie nie je čitateľsky jednoduchým a priamočiarym autorom. Je viac než isté, že jeho intelektuálne posolstvo je väčšine tých, ktorí protestovali na uliciach Islamabadu po výzve ajatolláha Chomejního z 14. februára 1989 na zavraždenie autora Satanských veršov, nedostupné.
Rushdie je globálnym autorom s multikultúrnym intelektuálnym pozadím, ktorý navyše študoval v Británii a nasal európsku kultúru pochybovania, humoru, intelektuálnej filozofie a dokázal to celé zmiešať do bizarne bohatého a magického jazyka rodnej Indie.
Rushdie sa však stal zástupným symbolom pre ajatolláha Chomejního, ukážkou, ako ten „prehnitý Západ“ chce urážať islam, stal sa symbolom sprisahania nevercov proti Alahovi, Mohamedovi a viere.
