Skutočnosť, že na trhoch s napätím očakávaná včerajšia splátka 300 miliónov eur nedorazila na účet MMF, zaradila – ešte stále – člena eurozóny do balíka s krajinami ako Zimbabwe, Haiti, Sudán, Somálsko či Afganistan.
Interpretácia aténskej vlády, že peniaze majú, ale štyri júnové splátky – dokopy 1,5 miliardy – pošlú naraz koncom mesiaca, nesie v sebe silnú indíciu, že Tsipras a spol. vidia bankrot v tejto chvíli už ako pravdepodobnejšiu opciu. V druhom – alebo prvom? – pláne sa odklad dá čítať ako odkaz „partnerom“ z MMF a EÚ, že Atény sú odhodlané ísť na absolútnu hranu, a kto si myslí, že stále hrajú poker, nech zabudne.
Čítanie je o to ťažšie, že sa vie, že Tsipras je pod silným tlakom radikálneho krídla Syrizy. Avšak aké sú vzťahy a silové pomery vnútri tejto strany, nevidia ani veritelia, ani analytici (ani komentátor SME).
Ak je o minútu dvanásť - teraz už naozaj - isté len je, že uzol musia rozseknúť sami. Ani nové voľby, ani referendum, kam sa poniektorí akoby snažili uniknúť a po ktorých sa tu a tam volá, už nestíhajú.
