Zahraničnopolitické pôsobenie premiéra Fica kritizuje sedemdesiat slovenských osobností, no zaslúžilo by si protest sedemstotisíc ľudí na zaplnenom námestí. Lenže zahraničná politika občanov do ulíc nevyženie, dokonca sa zrejme nestane ani témou blížiacich sa volieb. (Ich témou okrem Fica samotného nie je vlastne zatiaľ nič.)
Ficove návštevy Moskvy, kontakty s ruskými politikmi a vyhlásenia sú pre Slovensko naozaj hanbou a nebezpečenstvom. Nemožno ich totiž považovať za to, za čo sa vydávajú: za pragmatickú snahu pestovať aj v dnešných časoch poznačených ukrajinskou krízou vyvážené vzťahy s Ruskom, nestratiť s ním kontakt a vyhýbať sa negatívnym ekonomickým dopadom. To by sa ešte dalo chápať.
Premiér však robí opak: akoby neustále hľadal zámienku či ospravedlnenie, do ktorého by sa náklonnosť k Rusku dala zahaliť. Podobne ako kedysi Mečiar hovorí, že Rusko je významný partner a opakuje mantru ekonomickej výhodnosti, hoci výhody sú hlavne na ruskej strane – v podobe masívneho vývozu surovín na Slovensko.
