Autor je ekonóm
V diskusiách o odpredaji štátneho podielu v Slovak Telekome prinavrátením disponovania vodnou elektrárňou Gabčíkovo, či spätným odkúpením do štátneho vlastníctva plynární alebo elektrární, alebo aj s vytvorením jednej verejnej zdravotnej poisťovne sa vynárajú staré otázky o efektivite riadenia podnikov štátom. Nebude štát zlým správcom? Nebudú štátni manažéri tunelovať štátny podnik?
Zabúda sa však na paralelnú otázku: Netunelujú zahraniční vlastníci veľké strategické podniky? Podľa akých kritérií sú zahraniční manažéri – talianski, nemeckí, ruskí, francúzski, českí atď. (ale aj naši slovenskí súkromní) – lepšími manažérmi našich veľkých strategických podnikov ako tí naši delegovaní štátom? Je prináležitosť manažéra k súkromnému vlastníkovi a zameranie na zvyšovanie zisku jediným kritériom efektívnosti a kvality jeho práce? Čo vedeli o našich podnikoch okrem ich finančných ukazovateľov?
Legálne tunelovanie?
Je pravda, že v minulosti sa naše štátne podniky tunelovali cez nastrčené firmy. Tomu sa však dalo jednoducho zabrániť zákonom o konflikte záujmov. Problém netkvie vo forme vlastníctva, ale v schopnosti štátu, vlády a tým aj občanov vykonávať kontrolu nad riadením týchto podnikov. Vláda má kontrolovať ich a následne občania aj s médiami vládu.
