Autorka je riaditeľka Medzinárodného visegrádskeho fondu
Čo bolo hlavným cieľom visegrádskej spolupráce od jej úplného začiatku v roku 1991? Popri spoločnom uchádzaní sa o členstvo v Európskej únii predovšetkým potreba vytvárať aktívnu a angažovanú občiansku spoločnosť, ktorá by sa stala protiváhou politických procesov.
Obnova vzájomnej dôvery občanov v spoločnosť sa však po dlhom období totalitného komunistického režimu nedala docieliť zo dňa na deň a už vôbec nie iba prostredníctvom politických deklarácií. Budovanie demokracie a občianskej spoločnosti je beh na dlhé trate. Je to presne pätnásť rokov, čo k dosiahnutiu tohto cieľa prispieva aj Medzinárodný visegrádsky fond svojou podporou cezhraničnej spolupráce a spoločných aktivít obyvateľov Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska.
Veštili zánik V4
Fond prišiel na svet po niekoľkoročnej politickej „kríze“ Visegrádu v druhej polovici 90. rokov minulého storočia. Mnohí z komentátorov vtedy Visegrádu predpovedali buď pomalú smrť, alebo prinajmenšom upadnutie do zabudnutia.
Keby sa tieto obavy naplnili, dnes by sme v strednej Európe márne hľadali alternatívu. Väčšina podobných iniciatív totiž buď neprežila (napríklad Regionálne partnerstvo vo formáte V4 a Rakúsko so Slovinskom), alebo len ťažko hľadá spoločný záujem (ako napríklad Stredoeurópska iniciatíva – CEI, ktorá v súčasnosti združuje 18 štátov od Albánska až po Ukrajinu).
Najstabilnejšia iniciatíva
Založením fondu v roku 2000 sa Visegrádska skupina prihlásila k spoločným porevolučným sľubom z raných 90. rokov.
Trvalo tak celé desaťročie, než sa k regionálnej spolupráci pridal občiansky rozmer. Napriek tomu je úspechom, že v regióne, v ktorom spoločnosť niekoľko desaťročí žila v pevnom zovretí štátnej moci, dnes existuje stabilná inštitúcia podporujúca nezávislé občianske iniciatívy.
