[content type="longread-pos" pos="full"]
[/content]

Autor je redaktorom MF DNES.
Čakala sa tvrdá debata, veľa pozmeňovacích návrhov, boj o každé slovo, ale nakoniec z toho nebolo nič. Len výnimočne voľné dopoludnie, čo je udalosť, ktorá sa uprostred týždňa europoslancom v Štrasburgu naozaj nestáva.
Dohoda o strategickom hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktorej skratku TTIP sa už učí poznať každý, kto sa o svetovú politiku a ekonómiu len trochu zaujíma, narazila tento týždeň na prvú veľkú prekážku.
Na sporoch o rezolúcii Európskeho parlamentu k prebiehajúcemu vyjednávaniu o TTIP sa v Štrasburgu prakticky rozpadla veľká koalícia ľudovcov a socialistov. Teda spojenectvo, ktoré vládne Európskej únii dlhé desiatky rokov. Nerozpadlo sa pritom na ničom menšom, než na otázke, akým veľkým spojencom Spojených štátov má byť Európska únia a či ním vlastne vôbec má byť, kam až má zájsť spájanie a spolupráca EÚ s USA. Hoci to, samozrejme, bolo oficiálne zabalené inak.
Putinovo Rusko klame brutálneČítajte
Hrozivý príklad ACTA
Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, ako znie celý oficiálny názov TTIP, totiž nie je len tak nejaká dohoda o zrušení ciel a takzvaných necolných prekážok. Je to pokus prepojiť dva svety - európsko-bruselský s americkým. Svety, ktoré sú si asi najviac podobné zo všetkých veľkých ekonomík planéty, ale ako sa ukazuje, nie natoľko, aby to v mnohých Európanoch nedokázalo vyvolať oprávnené, ale často úplne mylné obavy.
„Dohoda má zmysel, len keď bude uzavretá vo svojej ambicióznej podobe," hovorí česká europoslankyňa Dita Charanzová, ktorá má dohodu na starosti v eurofederalistickej liberálnej frakcii, jednej zo štyroch veľkých frakcií Európskeho parlamentu.
„Keby sme zrušili len clá, ako pri iných dohodách, ktoré EÚ vyjednala, tak by to ničomu príliš nepomohlo. Clá medzi Spojenými štátmi a krajinami Európskej únie sú dnes také malé, že ich odstránenie by neviedlo k výraznému rastu vzájomného obchodu," tvrdí Charanzová.
„Preto chceme ísť ďalej, odstrániť necolné prekážky a do budúcnosti sa dohadovať o spoločných štandardoch, teda technických normách, ochrane spotrebiteľa a ďalších záležitostiach a snažiť sa ich zladiť. Tak aby z toho bolo naozaj partnerstvo medzi EÚ a USA, partnerstvo, ktoré bude mať aj geopolitický rozmer," dodáva táto presvedčená zástankyňa TTIP.
Bývalý predseda Európskeho parlamentu, poľský expremiér Jerzy Buzek o TTIP jednoznačne hovorí, že je to „najambicióznejšia obchodná dohoda, aká bola v histórii uzavretá". A už len preto sa podľa neho neoplatí ponáhľať, a to, že sa v Európskom parlamente pre nezhody so socialistami odložilo hlasovanie o mesiac, nepovažuje za tragédiu.
A pripomína osud dohody ACTA, ktorú by sme do slovenčiny mohli preložiť ako Obchodná dohoda proti falšovaniu, ktorá sa v roku 2012 stala prvou zásadnou dohodou tohto druhu, ktorú Európsky parlament neratifikoval, čím ju úplne zhodil zo stola.