Známi si pred niekoľkými rokmi kúpili dom na dedine na južnom Slovensku. Na rozľahlom pozemku stála veľká garáž. Až príliš veľkorysá pre ich starú škodovku. A tak sa rozhodli, že ju prestavajú na menší obytný domček. Pracovne ho nazvali starobinec. Vízia bola, že deti sa časom nasťahujú do hlavného domu a rodičia pôjdu do vedľajšieho menšieho obydlia. Nedávno im napadlo, či v ich prípade nejde o čiernu stavbu.
Iní blízki zase zdedili dom. Pri dedičskom konaní zistili, že formálne neexistuje, keďže nie je skolaudovaný. Kde nastala chyba, či na strane úradov, alebo ich rodičov, ktorí dom stavali, nevedno. Následná legalizácia domu nebola vôbec jednoduchá, administratívne naťahovačky s úradmi trvali niekoľko rokov.
Toto sú len dva z tisícok prípadov čiernych stavieb na Slovensku. Koľko šôp, garáží a altánkov majú ľudia na svojich pozemkoch a ani im nenapadne, že konajú protizákonne. Je fér hádzať všetkých do jedného vreca? Tých, čo stavajú na vlastnom a nikomu neprekážajú, jedine ak závistlivým susedom. A tých, ktorí si postavili dom, či už veľkolepú vilu, alebo drevenú chajdičku, na cudzom.
