Ešteže sa toho Ján Langoš nedožil. Povedať, že nad nomináciou kmeňového autora mesačníka Zem & vek do Správnej rady ÚPN sa obracia v hrobe, by bolo slabé. Roman Michelko je napľutím na pamiatku zakladateľa a prvého predsedu Ústavu pamäti národa a urážkou obetí dvoch slovenských totalít, ktoré má ÚPN ako špecializovaná historická ustanovizeň skúmať.
Ba je to ešte horšie. Michelko s evidentnou a dokumentovateľnou afiláciou k fašistickému štátu je v správnej rade popretím, negáciou poslania ÚPN, ktorým je cez opis fungovania zločineckých režimov ich odsúdenie a vytvorenie záznamov pre súčasníkov i ďalšie generácie, aby sa niečo také už nikdy nezopakovalo.
Do ÚPN, inštitúcie zúčtovania s minulosťou, prípadne potrestania (zdravíme Lorenca), teraz nastupuje antihmota. Ktorá – podobne ako Fico na komunizme – vidí v Tisovom režime „pozitívne aj negatívne stránky“. A navyše ešte blázon z cirkusovej stajne Tibora Eliota Rostasa.
Tristný hrdina je, ako obvykle, Robert Fico, navrhovateľ s podpisom pod menom Michelko. Ten Fico, ktorý každého 29. augusta kladie vence v Banskej Bystrici a na odkaz Povstania nedá dopustiť, ustajnil v ÚPN človeka, ktorý chce „intenzívne a systematicky pracovať na dekriminalizácii Jozefa Tisa“. Áno, presne toto je poslanie ÚPN, preto ho Langoš založil...
