Milosť nízkej latky, ktorú Ivan Gašparovič spustil až k zemi, si Andrej Kiska užil a nezneužil.
Väčšina lichotivých recenzií, ktoré si za prvý rok vyslúžil, oceňuje najmä obnovenú – presnejšie, nikdy nepoznanú - dôstojnosť úradu.
V tom panuje konsenzus aj na kritickejšom krídle, ktoré nevie odpustiť kyvadlovú dopravu špeciálom do Popradu.
Rok prezidenta Andreja KiskuČítajte
Výkon, ktorý bol na prvý rok chválitebný, na druhý sa už taký zdať nebude. Frekvenciu vstupov do politiky by mal Kiska zvýšiť v situáciách, ktoré si o intervenciu prosia. Keď kvília o pomoc inštitúcie či spravodlivosť, Kiska by mal ukázať väčšiu razanciu.
Krédo - som nadstranícky, nedá sa – je alibistické a protirečí predvolebným vyhláseniam, ako ho štvú slovenské pomery. Keďže hlasovanie, v ktorom zvíťazil, bolo referendom o Ficovi, Kiska musí pamätať, že jeho mandát pochádza od väčšiny, ktorá si želá iné spravovanie štátu.
