Clivú vodku, čo pijeme za tými, ktorých sme mali radi, som si vypil tohto leta za Ludvíkom Vaculíkom. Naposledy za ním zavoňalo moravsko-slovenské seno.
Na kôpke sena ležiacej na rozhraní Moravy a Slovenska bol vraj – podľa vlastného tvrdenia – počatý. A na tom rozhraní ho aj pochovali. Aj po smrti bude patriť obidvom našim kultúram.
Clivú vodku si tohto leta vypijem aj za ďalšími priateľmi – za Albínom Brunovským a Ivanom Panenkom. S ich duchmi sa totiž stretnem v pražskom Hollare – „ve středu 24. června 2015 v 17. hodin“ tam bude otvorená výstava Ivanovej zbierky Albínových grafík. Ak ma pustia k slovu, odznie tam aj moja ROZPRÁVKA O BODKE-VODKE.