Pápež sa otvorene prihovára veriacim. Ľudia môžu svojimi postojmi primať politikov, aby konali.
Aký paradox: český exprezident Václav Klaus stelesňujúci racionalitu a pragmatizmus v politike prejavil riadnu dávku tmárstva, keď mu na popretie klimatickej zmeny stačil pohľad z lietadla na biele Grónsko. Naopak, cirkev svätá, neraz obviňovaná zo spiatočníctva, má dnes na čele osobnosť, ktorá v otázkach globálneho otepľovania zastáva osvietenecké postoje.
Potvrdzuje to aj encyklika, v ktorej sa pápež František prihovára veriacim veľmi otvorene a naliehavo. Napríklad slovami: „Ekonomický a technologický rozvoj, ktorý po sebe nezanecháva svet ako lepšie miesto, nemožno považovať za pokrok.“
František svoj postoj zjavne smeruje k tohtoročnému summitu OSN v Paríži, ktorý sa pravdepodobne stane ďalším z prelomových stretnutí, kde sa aktéri zhodnú, že už je najvyšší čas niečo prelomové urobiť.
Nanešťastie je postup klimatickej zmeny síce zrejmý, ale príliš plazivý, aby ľudí a najmä ich politických zástupcov primal k ráznym krokom zodpovedajúcim vážnosti situácie. Bližšia košeľa momentálnych ekonomických a politických záujmov, než kabát vzdialených katastrofických vízií – dalo by sa parafrázovať známe úslovie.
