Autor je básnik a maliar
Už dávnejšie som si vypestoval podmienený pavlovovský reflex. Vždy keď reklama preruší film alebo športový prenos, okamžite siahnem po ovládači a prepnem na iný kanál. Túto formu prevencie mentálneho zdravia však nemôžem uplatniť na diaľnici lemovanej bilbordmi, na webových portáloch ani listovaním v časopisoch, ba ani v tých s nekomerčným obsahom.
Kdesi som čítal, že oko priemerného Európana zaregistruje denne až 2500 reklám. Vieme, ako reklama manipuluje s našou túžbou, s jej subtílnym charakterom v duchu Pascalovho výroku, že milujeme skôr cestu, ktorá nás privádza k veciam, než veci samotné.
Psychológovia vedia, že reklamou rozpútaná mašinéria potrieb odsudzuje človeka na život v permanentnom psychickom nedostatku, z ktorého sa vytráca radosť a nahrádza ju chronická nespokojnosť. Teológovia vedia, že ak sa Siddhárthra Gautama nemýlil a koreňom ľudského utrpenia je naša túžba, potom reklama, ktorá túžbu vytvára a zmnožuje, je metaforickým vtelením samotného diabla. A sociológovia vedia, ako svojim zámerom ovládnuť naše uvažovanie pripomína totalitu, ako jej „kultúrny fašizmus“ vytvára paralelu orwellovskej kontroly súkromného aj verejného zmýšľania.
