Finančná kríza Grécka sa odvíja v troch rovinách – pričom každá z nich je pre Atény i pre zvyšok Európy čoraz zlovestnejšia.
Prvou rovinou je mizéria, ktorou je samotné Grécko. Od roku 2008 začalo kolabovať hospodárstvo, čo viedlo k opakovaným pôžičkám a znižovaniu hodnôt aktív zo strany veriteľov. Pomer dlhu k HDP vzrástol zo 109 % na rekord EÚ, 180 % (hranica pre krajiny vstupujúce do eurozóny je 60 %).
Ekonomická produkcia sa o štvrtinu zmenšila, zatiaľ čo nezamestnanosť dosiahla závratných 25 %. Na porovnanie nezamestnanosť v USA počas veľkej hospodárskej krízy 30. rokov tiež dosiahla 25 %, zatiaľ čo HDP sa celosvetovo scvrkol „len“ o 15 %. Takže – život Grékov je historicky nešťastný a je nepravdepodobné, že sa čoskoro zlepší.
Grécky bankrot už je reálnyČítajte
Strana Syriza, ktorá je proti úsporným opatreniam a ktorá sa dostala k moci v januári 2015, nahnala veriteľom hrôzu, keď začala redukovať úsporné opatrenia predchádzajúcich vlád. Premiér Alexis Tsipras a predovšetkým minister financií Yanis Varoufakis sa začali poľutovaniahodne predvádzať, údajne aby vydesili pokojných Nemcov a primali ich zmierniť svoje požiadavky.
Syriza sa však nemýlila, prinajmenšom nie zásadne – lebo aby Grécko získalo a splatilo aspoň časť svojich dlžôb, treba mu zvyšok odpustiť.
