Tvrdenie, že slovenská justícia je patogénny ostrov v mori spravodlivých európskych súdov, dostalo smrteľnú ranu po zátylku.
Rozhodnutie dvora v Štrasburgu, že zodpovednosť za obsah diskusií nesú portály a médiá, a nie autori, je justičný omyl prvého stupňa. Odobrenie estónskeho rozsudku o pokute prevádzkovateľovi za nadávky na jeho stránke je revolučné. A nielen čo do budúcnosti internetovej komunikácie, ale najmä poňatia slobody ako takej, ktorá sa bez zodpovednosti jednotlivca za seba samého preklopí do anarchie.
Predstavme si, že čo mi už bráni nazvať politika X najvulgárnejším z vulgarizmov (iste, u činiteľa, na ktorého poniektorí myslíme, i to je slabé), ak mám od súdu pre ľudské práva, ktorého verdikty sú „precedenčné“, čierne na bielom, že potrestaný bude niekto iný?
Výrok ESĽP, ktorý odkazuje, že ak sa zachovám nevhodne (neprípustne), neponesiem dôsledky ja, ale ten, kto mi priestor poskytuje, je proti elementárnemu rozumu i požiadavke doby, ktorou je kultivácia diskusií na internete.
A nie ich zrušenie.
