Autor je teológ, šéfredaktor jetotak.sk.
[content type="longread-pos" pos="full"]
Ako predstaviteľ civilného a oslobodeného kresťanstva mobilizuje ľudí za ľudskosť, čo je v kontexte novej vlny rasizmu Európy ojedinelé.
[/content][content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/56/5644153/5644153.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Ako šéf katolíckej cirkvi sa neprihovará ľuďom z pozície vyžratého cirkevného hodnostára. FOTO – TASR/AP [/content]
TEXT: Michal Havran
Nie je teda veľmi jasné, ako a prečo by mali byť cirkvi súčasťou modernej spoločnosti. Čo by vlastne mali hovoriť, aké postoje vyjadrovať a predovšetkým, v čom mene hovoriť.
Súčasné európske kresťanstvo už dlhšie pociťuje nedostatok posolstiev a jeho oficiálni predstavitelia nevedia vždy úplne presne nájsť prienik medzi tým, čo by chceli povedať a čo od nich očakávajú členovia ich spoločenstiev.
Vďaka Františkovi
Pápež František, ktorého minulý rok označil neoliberálny týždenník The Economist za leninistu, na základe čoho som zrušil predplatné, v tom však má jasno.
Pochopil podstatu biblického verša „buďte soľou zeme“ a od nástupu do úradu vrátil rímsky katolicizmus do spoločnosti v úlohe seriózneho partnera. Za svoje pomerne krátke pôsobenie sa mu podarilo obsahom svojich výrokov odkloniť kresťanskú kultúru od sveta piár komunikácie smerom k podstate.
