Andrej Kiska to neprehnal s ambíciou založiť svojou správou novú tradíciu, čo hneď z výkopu zmienil. Ak prezident i naďalej udrží latku, čo v parlamente nasadil, po štyroch rokoch odovzdá nástupcovi (alebo sebe samému?) štafetu jednej zo zásadných vnútropolitických udalostí, ktorú netrpezlivo očakáva celé Slovensko.
Alebo aspoň široká politická verejnosť...
Kiska sa podujal na sizyfovskú robotu – stihnúť na obmedzenom priestore a aj letmo do hĺbky rozobrať čo najviac problémov, ktoré sužujú krajinu. Nie je isté, či volil správnu dramaturgiu, keďže v každom rezorte sa zastaviť nemohol.
