Autor je spisovateľ
Keď pôjdete dnes na ktorékoľvek malomeštiacke (ako toto slovo vypadlo zo slovníka!) kúpalisko, ktoré sa prezýva akvapark, zistíte, že kedysi rebelské tetovanie nosia tie najkonvenčnejšie typy ľudí. Idú s prúdom doby a nechali si vyzdobiť kožu ozdobou, ktorej významu síce nerozumejú, ale cítia sa nesmierne nezávisle, rebelsky.
Na vysokoškolských štátniciach pred vami defilujú mládenci a slečny, ktorí sa občas tvária nesmierne rebelsky, lebo majú v ušiach tunely na hrúbku palca a inštalatérsku rúrku v nej vydávajú za šperk.
Vždy si pri nich spomeniem, ako v ktorejsi reportáži Zikmund a Hanzelka spomínajú, ako narazili pri svojich potulkách na náčelníka domorodej kompánie kdesi v Indonézii, ktorý sa pýšil českou ceruzkou Koh-I-Noor v nose.
Výzor, nepochybne, nie je všetko, ale prisvojovanie si vizuálnych atribútov nonkomformity spôsobuje, že sa z rebelantstva stala konvenčná móda. Respektíve aj nekonvenčné rebelantstvo je vlastne konvenčnosť.
Od anarchie k rebélii
Históriu rebelantského gesta z pohľadu kulturológie, ale tak trocha aj marketingu, podávajú Joseph Heath a Andrew Potter v hojne citovanej knihe The Rebel Sell, ktorá vyšla pôvodne v roku 2005. Autori sa púšťajú do rozboru rebélie ako gesta vzbury umelcov a intelektuálov voči buržoáznej spoločnosti.
Trocha zabúdajú na fakt, že byť revoltujúcim rebelom, vzdorovať autorite, to je archetypálna súčasť euro-americkej kultúry: mytologické súboje bohov a titánov či Prometeus, hrdina, ktorý ukradol bohom oheň pre ľudí a stal sa víťazom rebelského človečenstva.
Aj prvé ľudské gesto v Biblii je tiež obrazom rebélie: Eva vzala jablko, postavila sa na odpor proti autorite trestajúceho Boha a jedla zo stromu poznania. Vzdor je ľudský, poslušnosť autorite je slabošská. Boh je trestajúci, je Stvoriteľ, ktorému sa vzpierajúci sa človek vymkol z rúk. Poznanie je precitnutím, človek zistil, že je nahý a uväznený, a preto sa rozhodol ujsť z klietky, ktorú ktosi samozvaný vyhlásil za raj.
Aj Ježiš je presne takýmto rebelom, postavou odporu, ktorá prichádza s posolstvom neakceptujúcim daný stav, aby otvoril oči súčasníkom a rozvrátil systém. Nie bojom, ale posolstvom, slovom, poznaním. Pretože zbraň je násilné riešenie odporu, silnejšie je morálne presvedčenie pravdy, ktorá zvíťazí, pretrvá práve preto, že násilie ako také odsudzuje a vyzýva na toleranciu, porozumenie a slobodu.
Generačná výmena
Pravda a láska obyčajných, ktorá má zvíťaziť nad lžou a nenávisťou mocných – toto posolstvo sa vinie dejinami náboženstiev, kultúry aj pop kultúry. Postaviť sa na odpor znamená veriť, že niečo získame, že budeme víťazmi. Ak aj nie faktickými, tak nepochybne morálnymi. A víťazmi byť chceme.
Je to príťažlivý model nespočetnekrát sa opakujúci v zobrazovaní dejín - kladiem dôraz aj na zobrazovanie, teda interpretáciu udalostí. Skvelým príkladom rozdielu medzi skutočnosťou a jej medializovaním je príbeh vojenského zbeha, lupiča a pravdepodobne aj vraha Juraja Jánošíka (1688 – 1713). Medializácia jeho zločinov v orálnej kultúre a neskôr v písaných legendách z tohto násilníka urobila lokálneho rebela a hrdinu ľudového odporu proti moci.
