SIS je inštitúcia, ktorej obsah a kvalitu si laik môže predstaviť na základe dedukcie, ako asi môže vyzerať organizácia v hlbokom utajení, kam svetlo neprenikne, ak úrady, orgány a celé štátne moci pod verejnou kontrolou a s informačnou povinnosťou sú v hnilobnom rozklade.
Nádejať sa, že na statuse quo čosi zmení nový spravodajský zákon, by bolo – a ešte k tomu za tejto vlády – veľmi nepodložené.
V klasickom spore, aký sa okolo noriem tohto typu vždy otvára, teda bezpečnosť verzus sloboda (súkromie), uprednostňujme to druhé.
Na vieru, že táto SIS môže efektívne robiť to, čo má zo zákona, a bez zneužívania, jednoducho niet dosť vnútorných síl. Obnovenie dôvery v štát je kľúčová téma – hovorí aj Kiska – ale tajná služba ozaj nie je miesto, kde s procesom začať.
