Ako vyzerá dobrá matka a ako dobrý otec a iné bludy pre nukleárnych rodičov.
Dnes sa (partneri) vidia vo všetkých situáciách, otec je pri pôrode. Ja som zásadne proti tomu, aby bol otec pri pôrode. Nemám s tým dobrú skúsenosť, vidím tie následky.
Muž akoby potom úplne stratil sexuálnu túžbu po tej žene. To povedala nedávno v rozhovore pre SME sexuologička Danica Caisová.
Tieto štyri vety sa stali odisteným granátom vhodeným do davu dobrých manželov a otcov, ktorí sa zhromaždili v diskusii pod článkom.
Dobrí manželia a otcovia boli pobúrení. Spomínali vlastné príbehy, v ktorých sa zúčastňovali pri pôrodoch detí a naďalej kvalitne sexuálne fungovali so svojimi ženami.
Boli dotknutí ako otcovia aj ako milenci, pretože sa tu objavil náznak názoru, že môžu byť len jedno alebo druhé. A oni sú predsa všetkým. Sú univerzálni. Alebo nie? A o čo tu v spore o otca pri pôrode vlastne ide?
A kde je otec?
Dnes nebudem v stati „ako to bolo pôvodne“ argumentovať zisteniami mojich obľúbených antropológov, takže vás nezavalím informáciami o tom, ako sa v tradičných spoločnostiach, a teda aj v našej dávnejšej minulosti, ženy, ktorým sa blížila ich ťažká hodinka, uchýlili do ústrania či do špeciálnej chatrče, aby tam čo najmenej rušené porodili za pomoci iných žien svoje deti.
Naše babičky a prababičky, ak teda stihli dobehnúť z poľa, rodili doma v posteli, okolo ktorej bola natiahnutá kútna plachta vyšívaná červenou niťou proti urieknutiu.
S rodičkou bola za plachtou pôrodná babica, mama, staršia sestra, kmotra či skúsená suseda. Kde bol otec dieťaťa? Bol inde. Počas pôrodu bol kdesi za dverami, v zákope či v práci, kde čakal, obhrýzal si nechty a intoxikoval sa alkoholom.
