Autor je vysokoškolský pedagóg.
Uplynulo takmer desať rokov od vraždy študenta Daniela Tupého a následnej manifestácie proti extrémistom.
V sobotu sa konala v Bratislave podobná manifestácia ako reakcia na plánovaný pochod a zhromaždenie extrémistov mestom – oficiálne označovaný ako pochod, zhromaždenie proti tzv. islamizácii Európy.
Extrémisti ohrozujú zhromažďovanieČítajte
A pretože v oboch prípadoch som bol priamym účastníkom manifestácií proti extrémizmu, môžem porovnávať.
V prvom rade je tu do očí bijúci rozdiel v počte, resp. v pomere síl. V novembri 2005 som na uliciach nevidel jediného stúpenca krajnej pravice.
Zato mestom kráčali tisícky jej odporcov. V sobotu to bolo takmer úplne naopak. Mestom sa valili tisícky radikálov, ktorým – aspoň pokrikmi z bezpečnej vzdialenosti – čelili sotva dve stovky odporcov.
Čo na to verejnosť?
Avšak ešte asi podstatnejší rozdiel bol (a je) v nálade verejnosti. Vtedy v roku 2005 som mal pocit, že takmer všetci sú za nami a držia nám aj na diaľku palce.
V sobotu som sa cítil spolu s mnohými demonštrantmi dosť osamelý. Akoby sme v podvedomí cítili, že podpora nášho postoja v očiach verejnosti je momentálne dosť slabá. Prinajmenšom, aj podľa prieskumu, menšinová.
