Argument, že ani desať pochodov neposunie Kotlebu do parlamentu, je iste na debatu, hoci prípadné obete budúcich mítingov sa jej už nezúčastnia.
Dôvod, prečo (aspoň) 18 členských vlád odmieta kvóty vcelku radikálne, je predovšetkým princíp nariaďovania, diktátu, ktorý implicitne obsahujú ešte i vtedy, ak si verdikt o úspešných žiadostiach o azyl krajina urobí sama.
Rozhodovanie, koľko cudzincov a ktorých si krajina pustí na svoje územie, je citlivou kompetenciou národných štátov, delenie ktorej s Bruselom sa pociťuje ako ďalšie okliešťovanie (už i tak poriadne rozkrájanej) suverenity.
Návrh kvót je takto hrubé komunikačné zlyhanie komisie, keďže výraz so silne odpudzujúcou symbolikou stačilo nahradiť banálnym – dohoda o utečencoch.
