Autorka je historička práva.
Nepustiť, zavrieť, vyhostiť, zabrániť, to sú slová, ktoré v dnešných dňoch prevažujú nielen vo všetkých formách médií, ale i v rozhovoroch medzi známymi i neznámymi.
Tieto slová, znejúce z úst ľudí, sú prinajmenšom deprimujúce, ale i odstrašujúce, ak ich povie politik.
Európa zažila v priebehu 20. storočia niekoľkokrát exodus. Jedným z nich bol útek Židov pred pogromami ešte z cárskeho Ruska.
Atentátnici a anarchisti
Po 1. svetovej vojne utekali ľudia z Ruska pre boľševický teror. Na Balkáne si „vymieňali“ politici medzi sebou Grékov s Turkami. „Okrajové sťahovanie“ postihlo na južnom Balkáne aj mnohých Bulharov, Macedóncov a Srbov.
Mnohí utečenci nemali o svojej totožnosti žiaden doklad, pretože pri úteku si ho nestihli zobrať. Nahradzoval ho tzv. nansenov pas, ktorý navrhol a presadil v roku 1922 nórsky polárnik Fridtjof Nansen ako vysoký komisár Spoločnosti národov pre utečencov.
Tento prvý náhradný doklad totožnosti bol používaný i ako cestovný dokument, vydávaný utečencom na základe ustanovení medzivojnových zmlúv.
Hrozba, že medzi utečencami môžu byť teroristi, atentátnici a chudáci, ktorých treba živiť, znela z úst mnohých ľudí i politikov.
