Autor je výskumník Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť
V kontexte začatého vyšetrovania Európskej komisie vo veci segregácie rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku sa ministerstvo školstva päť minút po dvanástej rozhodlo konečne konať. Ministerstvo v tlačovej správe zo dňa 16. júna predstavilo päť opatrení, ktoré majú údajne „jednoznačne zabrániť segregácii“ vo vzdelávaní.
V prvom a druhom opatrení ministerstvo navrhuje, že dôvodom na zaradenie do špeciálnej školy či triedy nemôže byť iba pôvod zo sociálne znevýhodneného prostredia. Hoci ich ministerstvo prezentuje ako novinku, ktorá najúčinnejšie zabráni segregácii, nie je to tak - už dávno sú legislatívne zakotvené a navyše prax ukázala, že nadmernému zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych tried a špeciálnych škôl nezabraňujú.
V treťom opatrení ministerstvo opäť nenavrhuje nič nové, no zároveň v ňom ide asi najzásadnejšie proti filozofii sociálneho začleňovania rómskych detí vo vzdelávaní. Namiesto toho, aby ministerstvo nadviazalo na výsledky vlastných národných projektov, ktoré týmto deťom účinne pomáhajú doučovaním či celodenným výchovným systémom bez ich vylučovania spomedzi rovesníkov, ministerstvo hovorí o špecializovaných triedach. Toto opatrenie iba presadzuje odlišnú formu segregovania rómskych detí, ktoré v dôsledku neho prepadnú jeden ročník a strávia ho v akejsi „špecializovanej triede“, kde budú opäť vylúčené.
Príspevok na integrovaných
Na rozdiel od prvých troch opatrení, štvrté a piate opatrenie prinášajú niečo čiastočne nové. Vo štvrtom opatrení ministerstvo školstva navrhuje prideľovať príspevok na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) iba tým, ktoré sa vzdelávajú v bežných triedach, teda nie tým segregovaným v špeciálnych školách a špeciálnych triedach.
