Keby bola priama voľba hokejového prezidenta, Richard Lintner by Igora Nemečka s prehľadom porazil. V hlasovaní delegátov však prehral, čo je viac správou o ovzduší medzi mantinelmi než o ponuke, ktorú Lintner predostrel.
Funkcionársky aktív preukázal, že si želá status quo, smradík a teplučko, len aby žiadny vetrík zmeny neofúkol tú či onú pozíciu. Odprisahať, že s Lintnerom by svitlo slnko, sa nedá, ale s Nemečkom je zrejmé, že korčuľovať sa bude v starých koľajach. Na atmosfére nad ľadom i obsadenosti tribún sa odrazí, že hokej je zábava pre publikum, ktoré by volilo inak.
Vyzerá to, že funkcionárska „samospráva“ sa zapuzdrila a mládež, súťaže, sponzori i všetko okolo sú najmä prostriedkom na zabezpečenie existenčných potrieb prevádzkovateľov hokejového podniku.
