Autorka je redaktorkou denníka SME.
Mediálna krajina sa za posledné dva roky výrazne zmenila. Médiá nielen odrážajú blízky konflikt, ale sa na ňom priamo zúčastňujú. Zatiaľ, čo NATO cvičilo v Estónsku a Spojené štáty vyslali brigádu do Pobaltia a na poľskú hranicu, európska diplomacia odpovedala na zhustenú atmosféru po svojom: rozprávaním.
Američania nám to možno majú za zlé, no európski predstavitelia to tak majú radi. Niekto hovorí o zhadzovaní zodpovednosti z pleca, mne sa zdá výstižnejšie povedať, že Európa nie je hysterická a vždy si nájde čas na pár rozvitých viet pri káve a sacher torte. Kultúra konfliktu a jeho riešenia sú tu iné.
Súvis medzi vysielaním a zabíjaním
Viedeň, Hofburg, pracovisko Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Diplomatická komunita je svojská fajta. Kým na letisku prejdú kontrolou najrýchlejšie, dosýta si to vynahradia na vstupe do práce.
Kabelku som položila pod skener a prešla detektorom kovu, ktorému, našťastie, neprekážala spona do vlasov. Dostala som visačku s menom; tá ma po zvyšok konferencie chránila pred podozrievavým pohľadom bezpečnostnej služby, ktorej sa zdala moja kabelka príliš napchaná. Súhlasím.
Na konferencii o „Bezpečnosti novinárov, slobode médií a pluralizme v časoch konfliktu“ sa zvýšeným hlasom alebo ostrejšími formuláciami ozývalo len Rusko a dve kaukazské krajiny, ktoré upozorňovali na stále trvajúci spor o Náhorný Karabach.
Tento spor, rovnako ako ani odobratie Osetska a Abcházska Gruzínsku nevyvolalo taký ohlas ako udalosti na Ukrajine, ktorá s Úniou priamo susedí. Ako sa z lokálneho konfliktu stane geopolitický?
Oba spomínané konflikty nezmenili radikálne informačný priestor, ako sa to udialo pri Ukrajine. Médiá majú v ukrajinskej situácii bezprecedentnú úlohu. Ako povedal prítomný gruzínsky novinár, médiá boli prvé, kto vystrelil a preto by sa mali zasadiť za mier.
