Naplnilo sa, čo sme si hneď povedali, keď bruselský úradník prišiel s kvótami. Vo vojne inštitúcií, do ktorej sa návrh preklopil, zvíťazil summit, kde sa konsenzus na centrálne prerozdeľovanie žiadateľov o azyl nenašiel.
Žiaľ, napĺňa sa aj to, že predseda Fico opäť predvádza telo („išli sme až na hranu, čo bolo možné presadiť“), hoci za celú migračnú komunikáciu by si zaslúžil len zhanobiť a strhať. Jednak rozoštvával národ, čím zásadne prispel k masovosti „Nazi pridu“. A tiež ohrozoval voľný pohyb slovenských občanov v scenári, že by sa v Bruseli nedohodli.
Ak totiž prisťahovalecky menej atraktívny štát zneužíva výhodu geografickej polohy, tak prisťahovalecky atraktívnejší – napríklad Rakúsko – skôr či neskôr stiahne roletu. Najprv, iste, z juhu, ale keď už bude priestor rozkrájaný, tak aj z iných smerov. Hrozby Talianov a Grékov, že pri neexistencii celoeurópskeho riešenia vypustia davy z táborov, sú takou gilotínou nad Schengenom, že ak sa aj slovenskému premiérovi nepáčia kvóty, mal by proti nim brojiť iba šeptom. Z podstaty Schengenu je zrejmé, že buď sa utrasie konsenzus o utečencoch, alebo sa rozpadne.
