Túžia po ňom všetci, hoci to nie je vždy iba potešenie.
Keď máte na Slovensku úspech (alebo aspoň jeho náznak), neznamená to, že vás ostatní budú mať radi alebo vám dajú viac príležitostí. Veru nie. Naopak, práve vtedy sa vám pod nohami bude kotúľať množstvo polien. Určite to poznáte.
Teda, pardon, ak ste práve tí, čo majú silný pocit nedocenenosti a vlastnej nedôležitosti, potom úvodné vety ignorujete. Hádzanie polien pod nohy úspešnejších je vašou doménou ako výraz istého obdivu a frustrácie. To je čisto slovenský prístup. Poznáte teda skôr druhú stranu tohto problému. Ale sami pre seba ste vy tí spravodliví a chcete len demaskovať podvodníka, ktorý sa k úspechu dostal pokútnymi cestičkami, však?
Nestalo sa tak preto, lebo mal viac odvahy ísť s kožou na trh, bol ochotný vystaviť sa na milosť napríklad aj ľuďom ako vy a niesť za to dôsledky, riskoval a preto, že tak spravil, vyhral, bol pracovitejší a menej sa vyhováral na nepriazeň osudu. Nikto predsa nechce, aby ho ktosi úspešný bohapusto usvedčoval z neschopnosti. To je predsa nehoráznosť!
Kde bolo – tam bolo, mám jedného známeho, ktorého mala rada kritika aj odborné obecenstvo. Keď ho však začali mať radi aj čitatelia – a dokonca úmerne s ich počtom – sa zrazu stával čoraz neprijateľnejší a „nekvalitnejší“, a i keď predtým publikoval v mnohých literárnych časopisoch, odrazu už všetkým zasvätencom prestal byť dosť dobrý (hoci medzičasom získal niekoľko významných zahraničných literárnych cien). Pekný, čistý príklad slovenského postoja k úspechu. Je to naša vlastná, slovenská verzia výroku Johna Kennedyho Toola – Keď je niekto výnimočný, spoznáte to spoľahlivo podľa toho, že sa proti nemu spolčia všetci hlupáci.