Autor je poradcom podpredsedníčky NR SR Eriky Jurinovej.
Dôležitou témou diskutovanou pred parlamentnými voľbami v roku 2016 bude stanovenie novej úrovne minimálnej mzdy.
Vláda chce aj takýmto spôsobom zvýšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku. Toto opatrenie je však rozporuplné a neuvážené z viacerých dôvodov.
Načasovanie minimálnej mzdy
Dnešný pokles nezamestnanosti do veľkej miery súvisí s ekonomickým rastom Slovenska, až v druhom rade súvisí s dotovaním nových pracovných miest, ktoré vytvára vláda.
Žiadna ekonomická teória nepodporuje zvýšenú mieru výdavkov na stimuláciu ekonomiky v čase rastu. Preto je paradoxné, že vláda naplánovala v najbližších rokoch pomerne veľké výdavky do ekonomiky cez vytváranie nových pracovných miest.
Existuje však jeden racionálny argument, ktorý je, žiaľ, nesprávne uplatnený. Vláda deklaruje záujem zvýšiť životnú úroveň ľudí prostredníctvom zvýšenia minimálnej mzdy.
Minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť v krajine, najmä v chudobnejších regiónoch Slovenska. Preto namiesto jedného opatrenia tu máme hneď dve.
Zvýšené výdavky na tvorbu pracovných miest budú vlastne kompenzovať nezamestnanosť, ktorú spôsobí radikálne zvyšovanie minimálnej mzdy.
Nedokonalosť jedného opatrenia sa kompenzuje ďalším opatrením, navyše – nie lacným. Je na mieste označiť tieto opatrenia vlády v čase najvyššieho dlhu krajiny ako nehospodárne.
Ako minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť?
Zvýšenie minimálnej mzdy najviac ubližuje ekonomicky slabším regiónom. U nás sú najslabšími regiónmi Prešovský a Banskobystrický kraj, ktoré nedosahujú 75-percentnú úroveň ekonomickej aktivity priemeru Slovenska.
Nižšia ekonomická aktivita v spomínaných regiónoch spôsobuje nižšie priemerné mzdy, pričom náklady na pracovné miesto sú vo všetkých regiónoch rovnaké.
Sú podmienené rovnakými odvodmi do inštitúcií sociálneho a zdravotného poistenia, ako aj rovnakou výškou dane z príjmu.
