Keď pôjdeme na jar na film Červený kapitán, prítomnosť pána Chudíka na plátne bude pôsobiť mrazivo. Pripomenieme si, aký bol. Asi najviac sa bude používať prívlastok dôstojný.
Vďaka nemu je Kapitán Dabač dodnes veľkou a uveriteľnou filmovou postavou, ktorá rok čo rok „dostane“ mladých filmárov na stranu slovenského filmu.
Počas vysielania Nemocnice na okraji mesta ľudia bežne na ulici Chudíka zdravili úctivým „Dobrý deň, pán Sova!“. Písali mu listy a niekedy dokonca žiadali o vyšetrenie.
Za posledné roky vždy, keď vystúpil, zožal potlesk. Už ani nemusel nič hovoriť, tak ako v hre bez slov Tančiareň.
Ako minister kultúry zotrval vo funkcii hneď po roku 1989 len krátko – politika sa možno nezlučovala s (jeho) charakterom.
No pre filmovú, divadelnú a rozhlasovú scénu oboch krajín urobil veľmi veľa. Jeho tvár sa spája so začiatkom televízie u nás. Bol pri vzniku slovenského detektívneho filmu a v detektívke si zahral aj naposledy. Uvidíme ho ešte mnohokrát.
