Taký zvláštny býva posledný deň školského roku. Minister školstva Juraj Draxler v prejave ďakoval učiteľom, že učia žiakov nielen historické fakty, ale že ich učia byť ľuďmi. Že v sebe nájdu silu byť žiakom príkladom. A unavení učitelia s náručami kvetov a bonboniér ešte z posledných síl rozdávali úsmevy, povzbudenia, ale už mysleli sa svoje prázdninové fušky, ktorými si najmä otcovia rodín pokúsia vylepšiť štatút živiteľa rodiny. S učiteľskými platmi sa zázraky neudiali ani tento rok. Síce poskočili, ale tak mierne, že učiteľ za to svojmu dieťaťu mohol kúpiť akurát tak jednu topánku.
Vybočil tento školský rok zo zabehaných koľají? No popravde chvíľami aj áno. V rezorte sa pokúšali robiť poriadky a zmeny dvaja ministri: Peter Pellegrini si učiteľskú obec získal úsmevmi, kým sa však stihol zorientovať, už sedel na inej, vyššej stoličke. Juraj Draxler, ktorý pre svoje zahraničné vzdelanie dostal prívlastok intelektuál, najskôr neveriaco pozeral, kam ho vystrelila rýchla kariéra, no žezlo ministra už nepustil. Experti hovoria, že ak by mal viacej času, bol by to dobrý šéf rezortu. Má to však ťažké; na akúkoľvek reformu či zmenu mu chýba čas. Zvolebnieva sa.
