Autor je redaktorom MF DNES
Grécky premiér Alexis Tsipras a Gréci všeobecne už za posledné mesiace dokázali v Európe naštvať hocikoho. Njmä na Slovensku, stále takmer najchudobnejšej krajine eurozóny, kde sa ani po piatich rokoch gréckych úspor a rokoch rastu slovenského hospodárstva platy a dôchodky na dnešnú grécku úroveň stále ešte nedostali, sa predstava ďalšej hospodárskej pomoci tejto krajine vysvetľuje ľuďom veľmi ťažko.
A pretože si premiér Robert Fico uvedomuje, že pre Grécko padol kabinet jeho predchodkyne Ivety Radičovej, tak sa o vysvetľovanie príliš nepokúša. To je však chyba, pretože Grécko nemôže nielen eurozóna, ale ani Európska únia ako celok nechať bez pomoci, lebo by sa tým sama poprela. Len musí prísť na to, ako to urobiť bez toho, aby sa do Grécka v najbližších rokoch ďalej liali peniaze ako do sita, bez akéhokoľvek priaznivého efektu.
Gréci si opasky utiahli
Bolo by fér povedať, že Gréci so sebou v minulých piatich rokoch naozaj niečo urobili. Obrazne povedané, pred piatimi rokmi si žili na úrovni ak nie Nemcov, tak Francúzov, s produktivitou hospodárstva, ktorá zaostávala i za slovenským. To nemohlo trvať večne a bolo chybou všetkých, ktorí to mali strážiť a kontrolovať, že to Grécku umožnili tak dlho, až sa zadlžilo úplne beznádejne.
Po piatich rokoch pasca sklapla a Grécko kleslo o dvadsaťpäť, tridsať percent. S platmi, dôchodkami, ale aj s cenami, čo môže vidieť každý, kto sa v Grécku nepohybuje len po turistických destináciách, ale aj medzi normálnymi ľuďmi. Káva jednoducho v Grécku stojí tretinu toho, čo v Rakúsku, obed vás stojí päť až desať eur, podobne to platí o potravinách či oblečení.
Áno, Gréci stále nezmenili pre niekoho poburujúci životný štýl, stále nájdu pár eur na večeru s priateľmi v reštaurácii, alebo na kávu v kaviarni. No v krajine, kde 350 dní v roku svieti slnko, je to jednoducho prirodzené a asi by bolo nezmyselné meniť to.
