Vymedzenie mantinelov na využívanie dát telekomunikačných operátorov je zrejme jedno z lepších rozhodnutí Ústavného súdu.
Aj keď v čoraz zložitejšej otázke „data retention“ sa poriadne nevyznajú ani tí, čo astronomické množstvo údajov o telefonátoch, esemeskách či emailovej komunikácii podľa zákona uchovávajú, ani tí, čo šijú novú legislatívu, a už vôbec nie subjekty (obete) dátového zberu.
Dá sa len dúfať, že autori novely, ktorá má uviesť verdikt súdu do života, porozumeli odôvodneniu a sporné paragrafy opravia smerom k oslabeniu Veľkého brata.
Ak ale chceme byť k sebe úprimní – a prečo by sme neboli? – legislatíva už bude vždy pozadu za kolíziou štátnej zvedavosti, digitálnych komunikácií a práva na súkromie.
Nielen na Slovensku sa ujíma taký trend, že ochrana osobných údajov, posvätnosť súkromia, listové tajomstvo, atď. sa nedajú obhájiť vo svojej úplnosti zoči-voči pluralite bezpečnostných rizík, ktoré sa nakopili.
