Včerajší recitál predsedu Fica k európskemu kvótovému sporu len opäť podčiarkol jeho mentálnu opozíciu proti euroatlantickému konsenzu, provinčno-nacionálny egoizmus a marxistickú výchovu, čo (de)formuje jeho postoje (nielen) v otázkach presahujúcich slovenskú hrudu.
„Argumentovať“ proti solidárnemu riešeniu utečeneckého návalu tým, že Slovensko nenesie zodpovednosť za pomery v Iraku, Líbyi či v Sýrii, lebo ich „nebombardovalo“ a „nedestabilizovalo“, si Fico zaiste nedovolil, keď nedávno sedel s Cameronom a Hollandom. V NR SR je to iná káva, tam sa dá šíriť demagógia.
Aj keby s náznakmi, že rozklad Iraku a spol. majú akýchsi euroamerických vinníkov, mal stokrát pravdu – akože nemá ani raz - Ficovi fatálne uniká, že aj prípadné strategické omyly podnikajú spojenecké mocnosti v záujme bezpečnosti celého západného spoločenstva.
