Thomas Piketty: Kapitál v 21. storočí, Vydavateľstvo: Ikar, 2015
Piketty zhromaždil neskutočné množstvo dát, no na knihu sa zabudne.
Kapitál v 21. storočí nie je knihou, ktorá by požadovala revolúciu či prekopanie celého systému a nezakladá ani žiadny nový ekonomický smer.
Thomas Piketty bolo najskloňovanejšie meno v ekonomickom svete v roku 2014. A právom. Jeho kniha Kapitál v 21. storočí vyvolala búrlivú diskusiu naprieč celým ekonomickým spektrom, na akú si už dávno nespomínam. Hoci je Piketty ľavičiar, na úvod treba povedať, že táto kniha nie je nejaká ľavicová agitka, za akú ju považujú ľudia z pravého spektra, ktorí ju nečítali. Je to vo veľkej miere štatistický súhrn vývoja nerovnosti v popredných ekonomikách od 18. storočia. A to čo sa týka vývoja miezd a vývoja celkového majetku.
Nerovnosť opäť rastie
V skratke vyzerá história vývoja nerovnosti zhruba takto: Pred prvou svetovou vojnou panovala v dnešnom vyspelom svete extrémna nerovnosť. Vojny priniesli vyššie zdaňovanie, infláciu, deštrukciu kapitálu, čo sa postaralo o výrazné zníženie nerovnosti.
Niekedy v medzivojnovom období začala vznikať stredná trieda, ktorá na rozdiel od tej nižšej mala aj nejaké úspory, ale tie ani zďaleka nedosahovali úroveň vrcholu pyramídy. Vzhľadom na jej veľkosť však koncentrácia majetku na špici pyramídy výrazne klesla.
V posledných dekádach však nerovnosť opäť začala narastať a pomaly sa blíži k úrovniam spred svetových vojen. Podľa Pikettyho je to najmä dôsledkom vzniku kategórie supermanažérov s gigantickými platmi a znižovania horných sadzieb pri progresívnom zdaňovaní.
Čo sa týka budúcnosti, tak tú vidí Piketty negatívne. A to v dôsledku ním definovaných dvoch fundamentálnych zákonov kapitalizmu. Prvý zákon hovorí, že pomer kapitálu (ktorý je vo veľkej miere v rukách bohatých) k HDP závisí od výnosu z kapitálu a pomeru majetku k príjmom. Teda, čím väčší je pomer majetku k mzdám a čím vyšší je výnos z kapitálu, tak tým viac kapitálu sa akumuluje v rukách bohatých.
Druhý zákon hovorí, že pomer majetku k príjmom je podielom miery úspor a rastu ekonomiky. Teda, čím viac ľudia sporia a čím je menší rast ekonomiky, tak tým viac narastá pomer majetku k príjmom, čo sa po dosadení do prvej rovnice prejaví vo väčšej akumulácii majetku v rukách bohatých.
Čo autor navrhuje
Negatívne vidí Piketty budúcnosť najmä z toho dôvodu, že očakáva do konca storočia pokles rastu HDP na hlavu na úroveň 1-1,5 percenta (reálnejšie ho pritom vidí pri spodnej hranici). A jeho dva fundamentálne zákony kapitalizmu hovoria, že nižší ekonomický rast je prostredím, v ktorom narastá podiel majetku bohatých v ekonomike.
