Dalo by sa aj žartovať, že exit poll (prieskum pri východe z volebnej miestnosti) ešte nikdy nebol tak hoden svojho mena, ako – ak sa bude robiť – v prípade gréckeho referenda. Na veci nič nemení ani prvý – a zrejme i posledný – pobankrotový prieskum, podľa ktorého by 44,8 percenta Grékov hlasovalo za podmienky veriteľov a 43,4 proti.
Skóre je to také tesné, že či už sa preklopí, alebo väčšina „za euro“ sa udrží, reč Grékov, zdá sa, nebude v nedeľu politicky jednoznačná. Ak sa agentúra ALCO, ktorá čísla dodala, priveľmi nesplietla, porazená zrejme zostane silná menšina. A tým aj spoločnosť značne spolarizovaná, čo nie je vôbec márna poznámka, keďže veľmi „tenučká“ väčšina môže politické uskutočnenie víťaznej voľby skomplikovať.
Tesná verzus výrazná prehra môže byť určujúca napr. v Tsiprasovom rozhodovaní, či podať demisiu, alebo manévrovať ďalej. Trebárs s ideou, že Draghi nemôže dosť dobre vynucovať jeho odstúpenie odstrihnutím gréckych bánk od peňazí, keďže by tým de facto privolal tlačenie drachmy (kolkovanie eur), čím by Tsipras šikovne posúval (dostal) Grécko von z eura aj napriek výsledku „áno“ referenda.
Názor, že akákoľvek porážka, trebárs aj o hlas, by mala byť koncom premiéra, je iste politologicky opodstatnený, ale v ústrednom výbore anarchomarxistickej Syrizy môžu spriadať iné plány. Napríklad na predčasné voľby s vydieraním veriteľov, že po výsledku „áno“ nemajú reprezentáciu s rokovacím mandátom, takže prerušiť núdzové financovanie (ELA) by bola od ECB čosi ako genocída gréckeho ľudu.
