Že by na Slovensku platil iný katolicizmus ako vo svete? FOTO - TASR/APAutor je spisovateľ a publicista.
Tu, v nízkotlakovom srdci Európy, sa náboženský život stále spája s lacnotou a explicitnosťou jarmočných atrakcií.
Zhoríš v pekle!“ Tak toto sú slová, ktoré mi kedysi adresoval istý mladý slovenský katolík, dnes publicista, odborník na popkultúru, marihuanu a zemiakové lupienky. Bola to temperamentná reakcia na moju sarkastickú kritiku vtedajšieho pápeža Benedikta XVI. Dopustil som sa jej na hudobnej akcii v Nitre.
Inkubátor inkvizítorov
Výbuch tohto inak sympatického chlapíka ma, priznám sa, nemálo prekvapil. Dovtedy som totiž netušil, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí sa obliekajú ako Jimi Hendrix, nosia „lenonky“ a neohrdnú piercingom, tak „ohnivo“ vedia veriť v existenciu sírou páchnuceho pekla. Teda pekla, ktoré si nevytvárame ani my, ani tí druhí.
Samozrejme, s „novopečenými“ slovenskými kresťanmi (v časoch nového fundamentalizmu už nejde len o katolíkov), ktorí po roku 1989 začali zapĺňať kostoly, som už mal svoje skúsenosti, no pekelnými plameňmi sa mi zatiaľ ešte nikto nevyhrážal. Musel som si, žiaľ, uvedomiť, že do myslí (a duší) množstva slovenských kresťanov (katolíkov) ešte stále neprenikli nieže objavy kvantovej psychológie, ale ani tendencie modernej spirituality, reprezentované či už Hansom Küngom, Teilhardom de Chardinom, Anthonym de Mellom či Simone Weilovou.
Slovenská kresťanská mládež číta texty Biblie často doslovne alebo ich prispôsobuje vlastnej utkvelej predstave. Ochudobňujú sa tak o dimenzie alternatívnych interpretácií, a teda aj o skutočnú, potenciálnu, osobnú mystickú skúsenosť. Čomu sa čudovať, veď reč je o Slovensku, a nie o španielskej, talianskej či ruskej mystickej tradícii. Chýba odvaha riskovať, prevládajú neautentické, prázdne, fanatické gestá.
Tu, v nízkotlakovom srdci Európy, sa náboženský život stále spája s lacnotou a explicitnosťou jarmočných atrakcií. Najhoršie je, že tento púťový prístup (pobožnosť našich babiek) sa uchoval aj pod povrchom „dekorácií“ dajakej „subkultúry“. Nejde o žiadnu hlbinnú vzburu proti dohovorom bezbožného sveta, ale skôr o výbušnú zmes dvoch vyprázdnených konvencií, o nákazu v inkubačnom období.
Anarchokatolicizmus?
Či môže žiť punk v symbióze s kresťanstvom? Môže. Na Slovensku zaručene. Samo〜zrejme, „kresťanský rock“ či „biely metal“ a ďalšie odnože tvrdej elektrickej muziky existujú aj na Západe. Punk však, ktorý hlásal (neviem ako dnes) anarchiu a odmietal veriť v budúcnosť a v Boha, ťažko zharmonizovať s kresťanskou ideológiou. Ale na Slovensku dokážeme skĺbiť marihuanu s fantasy a s Bibliou, prípadne vandalsky uvrieskaný punk rock s koncepciou Kristovho kráľovstva nebeského.
