Z klimatizovanej kancelárie sa to síce ľahko píše, no aj tak tá banálna pravda platí: nie, tak ako studená zima s otravným snehom na vašej prístupovej ceste nie je dôkazom, že globálne otepľovanie je iba mýtom, ani rovnako otravné teplá a následné kolapsy dehydrovaných ľudí nie sú dôkazom, že vo svete prebieha klimatická zmena.
Môže to síce spolu súvisieť, no vo svete vedy – na rozdiel trebárs od politiky či ľudových liečiteľov – rozlišujeme medzi koreláciami a kauzalitami. Alebo inak: ak dve veci nasledujú za sebou (nieto ešte v prípade, keď sa dejú naraz), ešte to automaticky neznamená, že prvá je príčinou tej druhej.
Aj keď zvýšenú spotrebu zmrzliny na zmenu klímy hodiť nemôžeme, čosi iné predsa len tušíme. Ak budeme našu planétu meniť spôsobom, akým to robíme dnes – to je optimizmus, zrejme dopadneme oveľa horšie –, potom nás zrejme čakajú extrémy počasia.
Nevieme síce povedať, či za dnešných pocitových štyridsať v centre mesta môže meniaca sa klíma. No ak počas nejakej časti roka nezvykne pršať vôbec a v inej časti zase budú čoraz extrémnejšie búrky s prívalovými lejakmi ničiť domy v záplavových oblastiach, to už o zmene klímy hovoriť môžeme. Rovnako ako keď príde reč na topiacu sa Arktídu, okysľujúce sa svetové oceány či neustále rastúce emisie skleníkových plynov.
