Autor je spravodajcom Českého rozhlasu, Brusel
Grécka kríza žiadne lacné riešenie mať nebude. Zrejmé to bolo už dlhší čas, teraz je to nepochybné. Stále je však možné v gréckej tragédii pokračovať lepšími a horšími spôsobmi.
Gréci oslavujú. Veria v nemožnéČítajte
Ideálny grécky scenár
Ideálny prípad? Grécko a eurozóna by sa aj napriek víťazstvu „Nie“ v referende dohodli. Grécko by, najlepšie za trvalej účasti Medzinárodného menového fondu, dostalo tretí záchranný program. Ten by však bol výrazne odlišný od predchádzajúcich.
Vzhľadom nato, ako neprijateľne občas vystupujú poprední predstavitelia vládnucej strany Syriza, nie je nič jednoduchšie, ako jednoducho mávnuť rukou a povedať, že na Grécko už takpovediac kašleme. Už to koniec koncov počujeme z Nemecka, niektorých menších krajín eurozóny a tradične aj od mnohých českých ekonómov a politikov, ktorí majú vždy naporúdzi jednoduché riešenia, na ktoré podľa nich hlúpi Európania nedokážu prísť. Aj napriek oprávnenej frustrácie z Grécka by nám malo byť jasné, že na vine nie sú len „leniví a nevďační Gréci“.
Ak by ideálne riešenie bolo možné, veritelia by prišli s návrhom nového záchranného programu, v rámci ktorého by došlo k masívnemu zníženiu gréckeho dlhu. Priame umorenie istiny je momentálne nepriechodné, ale stačilo by aj predĺženie splatnosti o niekoľko desaťročí a ďalšie zníženie úrokov vrátane predĺženia obdobia, dokedy Grécko nemusí splácať vôbec nič.
Nie je predsa žiadnym tajomstvom, ako sa Grécko stalo dlžníkom krajín eurozóny: tie na svoje plecia vzali úvery, ktoré si Grécko napožičiavalo z európskych bánk. Štáty s eurom si tak kúpili ozdravenie vlastného bankového sektora: keby nezachraňovali Grécko, museli by pomáhať svojim bankám. Je na čase uznať, že to jednoducho niečo stojí. A časť peňazí, takto presunutých na Grécko, odpísať.
