Ešte pred prestrelkou na pravé poludnie medzi Gréckom a Európou sme mnohokrát počuli, že Rusko čaká v závetrí. Stačí, že veritelia vyhodia Atény z eurozóny a Moskva sa s radosťou strmhlav vrhne na geopolitické zvyšky. Všetko, čo sa však našlo za oponou európskeho divadla, bola prázdnota. Čo sa teda deje?
Odpoveď tkvie v tom, že grécka tragédia sa odohrávala na dvoch úrovniach – finančnej a politickej. Grécko nemalo nikdy šancu splatiť svoj dlh 250 miliárd eur, a to najmä pre nemecký trestajúci „austerity“ program.
Avšak v Európe politické dôsledky odpustenia dlhu vždy tromfli zdravý rozum. Nielenže Merkelová a spol. riskovali hnev voličov, ak by priznali, že ich peniaze sú preč, taktiež by ohrozili eurozónu tým, žeby vyprovokovali aj Taliansko, Španielsko a Portugalsko, aby rebelovali proti dlhom.
Američania odpovedali na krízu cez vlastnú optiku. Okrem podielu Washingtonu na pôžičke Grékom od MMF (zrejme stratených 27 miliárd eur), nemajú USA v stávke žiadne väčšie sumy. Preto majú voľné ruky, aby podnecovali Európu na zabúdanie a odpúšťanie. Túto fiškálnu zhovievavosť posilnili politické obavy, že implózia člena EÚ a NATO by mohla ohroziť západnú bezpečnosť.
