V redakcii New York Times pôsobí verejný editor alebo ombudsman, ktorý je zodpovedný za čitateľské otázky aj výčitky. Zodpovední by mali byť aj sami novinári.
Médiá nového milénia sa odlišujú od predošlých najmä v jednej kľúčovej vlastnosti - možnosti obojsmernej komunikácie. Novinár vypustí informáciu alebo názor do sveta (dnes je už jedno, či písomne, audio, alebo video formou) a publikum má k dispozícii niekoľko foriem odpovedí.
Internetové diskusie sú pravdepodobne najobľúbenejšou a najjednoduchšou formou. Problém spočíva v tom, že reakcie na svoju reakciu sa dočká máloktorý diskutér. Napriek snahe je vinný aj autor tohto textu a pracuje na tom, aby sa ku komentárom vyjadroval častejšie.
Kde zastihnúť autorov?
Oveľa priamejšou formou, síce neverejnou, je odpovedať autorovi na e-mail. Zo skúsenosti od kolegov novinárov ide väčšinou o veľmi pobúrené reakcie, ktoré pre nevkusný jazyk a urážky ignorujú. To však neznamená, že sa k nim nedostanú. Predmetom e-mailu dokážete oklamať aj skúsených novinárov.
No a najmladšiu formu odpovede novinárom predstavujú sociálne siete. Dnes je už veľká pravdepodobnosť, že autora alebo autorku nájdete na jednej z nich. Keďže ľudia v médiách trávia značnú časť dňa na Facebooku alebo Twitteri, vaša - čitateľská reakcia by ich mohla najviac „vyrušiť“ práve v tomto prostredí.
Práve reakcie od čitateľov, poslucháčov a divákov posúvajú žurnalistiku ďalej a poskytujú novinárom veľmi potrebnú spätnú väzbu. I keď si to málo novinárov prizná.
Áno, konštruktívna kritika alebo otázka o dodatočné vysvetlenie alebo doplnenie informácie je oprávnená požiadavka. V čase bez internetu ste o odpovedi mohli snívať.
Preto ak dnes na oprávnený komentár nedostane čitateľ odpoveď, môže byť právom rozčúlený. Prvá obranná reakcia z našej strany - od novinárov – je nedostatok času.
Ombudsmanka čitateľov
Napríklad New York Times rieši túto situáciu veľmi elegantne. V redakcii pôsobí verejný editor alebo ombudsman, v súčasnosti editorka - Margaret Sullivan. Je zodpovedná za čitateľské otázky aj výčitky.
