Autor je pedagóg a spisovateľ
Platón raz napísal...
A vlastne je to jedno, čo napísal. Aj keď je to jeden z oporných stĺpov európskeho myslenia, neznamená to, že Gréci majú výnimku.
To by sme sa mohli my vyhovárať hoci na vynález padáka, vďaka ktorému by nám mohol svet tiež odpustiť dlhy, čo nám narobili naši vládni myslitelia.
Alebo by som v banke mohol povedať, že mi má, láskavo, odpustiť moje pôžičky, lebo moje domáce referendum sa skončilo jednoznačným nie. A to je demokracia ako hrom, keď sa povie nie.
Grécko, to nie je len Platón, ale aj olivy, sépie, ouzo a tzatziki. Myslím, že toto všetko prežije, či štát skrachuje, alebo neskrachuje, či budú platiť eurom, alebo gombíkmi. Ľudia sú akísi otužilejší než ich štáty. To je ten rozpor medzi veľkými a malými dejinami, kým vojvodcovia chcú totálne víťazstvá a politici žiariť pri moci a prameni verejných financií, tí obyčajní sa nechajú strhnúť vášňou, povedia svoje slovo a ďalej si žijú pri svojom: fete, ouze a olivách.
