Autor je analytik Inštitútu pre ekonomické a spoločenské štúdie (INESS)
Dvanásť miliárd eur za olympijské hry. Nové letisko, rozšírenie metra, nový električkový systém v Aténach, gigantické múzeum pod Akropolou. Nákup 330 tankov Leopard, 40 stíhačiek F-16 za viac ako tri miliardy dolárov... Jednoducho grécki politici v minulej dekáde pripomínali Bohumila Stejskala z legendárnej českej komédie, ktorý neváhal kúpiť hoci aj kolotoč.
Gréci uverili, že sú bohatí
Pre niektorých ľudí by stačilo ukončiť analýzu gréckej krízy tu. Leniví Heléni všetko prehajdákali a teraz chcú od chudobných Slovákov, aby zaplatili hostinu. Necháme ich odísť a všetko bude zase v poriadku. Problémom je, že problémy eurozóny aj po odchode Grécka ostanú.
Grécki politici nemíňali peniaze preto, lebo od začiatku rátali so záchranným programom. Míňali ich, pretože si mysleli, že sú bohatí. Ilúziu bohatstva v nich vzbudil prílev nových peňazí, ktorý sa do krajiny začal valiť v čase, keď bol jasný vstup krajiny do eurozóny. Investori uverili, že už nie je žiadne Grécko plné nezodpovedných politikov a s históriou bankrotov. Už bola iba eurozóna. Úrokové diferenciály medzi Nemeckom a Gréckom sa scvrkli takmer na minimum. Inými slovami – Gréci si mohli zrazu požičiavať za podobných podmienok ako Nemci, čo pred eurom trhy neumožňovali.
