Priznanie porážky Merkelovej politiky nepáli hneď kožu. FOTO: ARCHÍV SMEKomu by také dačo napadlo, že Južný prúd netečie? A SIS na to prišla! Sponzor Slovana zas nie je známy zo schránky ešte neposlali bieleho koňa.
Udalosť týždňa I
Grécko. Kde sa ocitla po referende Európa, rámcujú výroky Tuska o najväčšej kríze v dejinách Únie, a premiéra Holandska, že bude zázrak, ak Grécko zostane v eurozóne. Keďže sme v bláznivej Európskej únii, zázrak úplne nevylučujme.
Dôsledky oboch scenárov sú však nespočítateľné (všetky úvahy môžu byť viac či menej len špekulatívne) a argumenty mnohopočetné na tej i onej strane, a prednosť si zaslúži riešenie, po prvé, principiálne - hodnotové a po druhé také, ktoré už neobsahuje možnosť (hrozbu) opačného scenára v budúcnosti. Čiže grexit.
Už len preto, lebo je normálne, že ak niekto zbankrotuje, tak má zbankrotovať, a ak existuje argument vyššieho rádu, ktorý chce túto triviálnosť prepísať, tak musí ísť takpovediac až na mäso.
Priznanie porážky (najmä) Merkelovej politiky „ak padne euro, padne Európa“, 180 odpísaných miliárd, nákazlivý príklad pre Španielsko a spol., vznik trhliny na južnom krídle NATO, reputačné straty Únie a koniec ilúzie, že jediný „povolený“ pohyb v Únii je dostredivý, a tak ďalej, sú síce všetko náklady a riziká, ale dlhodobého charakteru, nepália hneď kožu.
Udalosť týždňa II
Dramatický pád čínskych akcií. To, že stratili za jún 30 percent hodnoty, sľubuje analytici nevedia, čo si myslieť väčší tanec ako grexit.
Aj pre Európu. Ak pôjde dolu Čína, zvezie sa hneď aj do nej masívne vyvážajúce Nemecko, a teda, s istým oneskorením, aj eurozóna (EÚ) a v nej Slovensko.
Šialenými reguláciami (napr. štát prikázal nakupovať akcie) sa vláda v Pekingu snaží trend otočiť, ale ak je rok sa nafukujúca evidentná čínska bublina ozaj prepichnutá, komunisti v Pekingu lížu smotanu za manipulácie trhu, aké nemajú v histórii obdobu.
„Očakávame pomalší rast, nižšie firemné výnosy a zvýšené riziko finančnej krízy“ (analýza Bank of America). Nuž, Kažimír už aj môže začať hľadať na sociálne balíčky perspektívnejšie zdroje než tých údajne 360 miliónov, ktoré chcel vybrať tento rok na daniach nad plán.
Správny krok
Deklarácia o armádnej spolupráci s Poľskom. Aj keď Fico tradične, ako len on vie, zveličil či prikrášlil jeden z kontraktov, čo podpísal vo varšavskom memorande s Kopaczowou, najmä v nákupe obrnencov Rosomak sa snúbi silné politické gesto s potrebou prezbrojovania.
Tlačí to misky váh na kladnú stranu aj napriek mrzutosti, že v modernizačnej horúčke, ktorá Ficovu vládu prepadla pred koncom volebného obdobia, môžeme na otvorené medzinárodné súťaže viacerých ponúk definitívne zabudnúť. Musíme si zvyknúť, že renta politikov, napríklad cez budúce obchody firiem „blízkych“ signatárom memoranda (Smeru) so štátnymi zbrojovkami, je daňou, ktorú platíme za správnu bezpečnostnú orientáciu.
