Autorka je publicistka.
„Nie je na svete nikoho, komu by na našom osude záležalo,“ posťažoval sa mi starší drúz z dediny Madždal Šamš, ktorá leží na hranici medzi izraelskou a sýrskou časťou Golanských výšin.
Čerešne z Golán
Hoci dedina je na izraelskej strane, takmer všetci jej obyvatelia sa naďalej považujú za Sýrčanov a väčšina z nich je lojálna prezidentovi Assadovi. (Od šesťdňovej vojny v roku 1967 je časť Golanských výšin pod kontrolou Izraela.) Alebo bola aspoň donedávna. „Vždy sme stáli za Assadom, ale teraz?“ vyše 60-ročný Ali rozhodí rukami. „Ako ho môžeme podporovať, keď vidíme tú spúšť, čo za sebou zanecháva?“
V pozadí počuť dunenie od výbuchov za hranicami. „Takže teraz už nemáme nikoho, kto by nám pomohol,“ zhodnotí situáciu Ali a ponúkne ma čerešňami, ktoré v tomto období rozvážajú z Golanských výšin do celého Izraela.
A v podstate má Ali pravdu. Assad tradične drúzov ako menšinu ochraňoval. V posledných týždňoch však musel časť svojich vojakov stiahnuť do iných oblastí a drúzovia na sýrskej strane Golanských výšin zostali bez ochrany uprostred neustálych bojov medzi rôznymi skupinami rebelov a armádou.
Nasledovala masakra vyše dvadsiatich drúzov, ktorých zabili bojovníci z odnože al-Káidy, Nusra Front, čo spôsobilo poplach medzi drúzmi na izraelskej časti výšin. Mnohí z nich majú rodinu na opačnej strane hraníc a boja sa, že džihádisti nebudú mať s miestnymi drúzmi žiadne zľutovanie. Pre nich sú totiž Assadovi lojalisti a ešte aj nemoslimovia - teda „neverci“ - omnoho väčším terčom než iné menšiny, ktoré im doteraz prišli do cesty.
