Viem, že sa hnevajú, a preto prídu na Námestie Andreja Hlinku v Žiline. Nasadnú na vlaky, dohodnú si stretnutia s ľuďmi, s ktorými chodia na protesty a podporujú sa na sociálnych sieťach. Chcú „demonštrovať názor“.
Dáva im to zmysel, pretože policajti kvôli nim budú mať pohotovosť v sobotu. Veria, že nasadia provokatérov, aby ich rozoštvali. Médiá to zdokumentujú, aby sa utvrdili v tom, že sú extrémisti. Nechcú, aby ich tak volali. Oni predsa idú povedať svoj názor. Majú v tom jasno a ostatní, keby im nevymývali mozgy médiá a platené mimovládky, by tiež precitli.
Ich hnev je širokorozchodný a tvárny. Cítia ho však veľmi jasne, zbalia veci do ruksaku a idú. Nie na Pohodu, kam mieria feťáci, ktorí všetko riešia heštegom a ironickými tričkami. Oni si dajú tú námahu, zdvihnú zadok a prejdú pol Slovenska v druhej triede, v bagančiach, aj keby mali byť štyridsiatky teploty.
Stačí im málo: staničná bageta a keks z bufetu. Idú protestovať proti tým, ktorým údajne stačí ešte menej a predsa nájdu cash pre prevádzačov, prejdú násobne dlhšiu a náročnejšiu trasu, nechajú za sebou rodinu a dotrepú sa do „raja“. No nie je to podozrivé? Kto im to platí? Toto im nikto nevyhovorí!
Utečenci sú oblečení v civile, ale oni sa nedajú zmiasť a chápu, že sú to armády, ozbroja sa hocičím, čo bude poruke, požiarnou sekerou alebo skalami a razom uskutočnia, čo sa píše v piatom bode Torontských protokolov – šérujte, druhovia, otvorte oči – a obsadia maličkú Európu.
