Z mnohosti reakcií na reformný koncept, ktorý vymysleli v Aténach a na poslednú chvíľu zaslali veriteľskej obci, sa dá vyčítať, že na gréckej hojdačke – raz hore, raz dolu – sa vezieme ďalej. Keďže Tsipras prekročil červené čiary, ktorými sa sám dal v referende spútať - „nie“ podmienkam inštitúcií - pokušenie odvolať grexit, ktorý sa už javil takmer istý, šarapatí medzi eurolídrami.
Ak sú čísla korektné – to ozaj posúdiť nevieme – a v návrhu nie je ani iný bluf, tak Tsipras svoj heroický zápas s Merkelovou (a spol.) prehral. V poslednom kole, ale na hlavu, keďže na trinástich stranách textu niet – prvýkrát od januára – zmienky ani o odpise (časti) dlhov. Po referende sa Tsipras cíti zrejme dosť silný, aby kapituláciu zvládol pred gréckym ľudom. K tomu urobil predvídavý a veľmi štátnický krok v týždni, keď dohodol akúsi „národnú jednotu“ s opozičnými stranami (okrem fašistov).
